Besedy a prednášky

Ako trávime voľný čas? Čo robíme po škole, večer, cez sobotu a nedeľu? Akých kamarátov máme? Vidíme vždy svoju pravú podobu v zrkadle? Chceme sa pozrieť do zrkadla a nehanbiť sa za svoje správanie?

Odpovede na tieto otázky nie sú jednoduché....A my sme sa aspoň pokúsili o to, aby sme si uvedomovali, že celý život a naša budúcnosť je len v našich rukách a my rozhodujeme o tom, s kým sa budeme stretávať, aké cestičky si nájdeme v našich životných rozhodnutiach a či sa budeme za svoje správanie hanbiť alebo budeme na seba hrdí.

V piatok 24.09. k nám prišiel člen Mestskej polície v Lipt. Hrádku a porozprávali sme sa s ním o možných hrozbách a nástrahách v našom okolí, o mladých ľuďoch v našom veku, ktorí svoju pravú podobu v zrkadle vidia len veľmi ťažko. Nikdy nie je neskoro si uvedomiť, čo robíme nesprávne a s úsmevom sa pozrieť do zrkadla na normálneho a slušného mladého človeka.

 Ďakujeme za spoluprácu MsP v Lipt. Hrádku

Dnešný deň, deviaty september, je venovaný obetiam holokaustu a rasového násilia. Práve v tento deň v roku 1941 schválil vtedajší parlament Slovenského štátu prísne nariadenia určené proti židovskému obyvateľstvu, ktoré boli dokonca prísnejšie ako v nacistickom Nemecku. Tieto zákony vošli do dejín pod názvom Židovský kódex. 

Čím sa od nás líšilo a líši židovské obyvateľstvo? Jedine svojim náboženstvom, zvykmi, oblečením....Sú toto dostatočné dôvody na to, aby sme ľudí, ktorí veria v niečo iné ako my, majú odlišné tradície a zvyky dokázali nenávidieť, obviňovať ich zo všetkého zlého, čo sa nám deje a odsúdiť ich na istú smrť? Určite nie. Ako by ste sa cítili vy, keby Vás niekto vyčlenil zo spoločnosti len preto, že máte napríklad blonďavé vlasy, modré oči alebo materinské znamienko na tvári? Medzi tisíckami židov, ktorí na Slovensku pred osemdesiatimi rokmi žili, boli tisícky detí, ktoré podobne ako vy, mali nastúpiť do školy, mali svoje túžby, plány a ciele, chceli sa stať doktormi, učiteľmi, právnikmi, športovcami.... No chorá ideológia, ktorá vznikla v nacistickom Nemecku im tieto sny zobrala.  Namiesto toho ich označila žltou hviezdou, ktorú museli nosiť na oblečení, nemohli vstupovať do obchodov a kín, nesmeli navštevovať parky, vlastniť rádio či bicykel, alebo používať hromadnú dopravu.

Smutným momentom bolo aj to, že slovenská vláda v tomto období dobrovoľne organizovala deportácie, teda vysťahovanie židov v dobytčích vagónoch, do koncentračných a vyhladzovacích táborov, kde väčšina z nich zahynula. Pred druhou svetovou vojnou na Slovensku žilo približne 70 000 židov, z ktorých sa konca vojny dožilo len pár. Dnes sa k židovskému pôvodu na Slovensku hlási približne 2000 ľudí. V Liptovskom Hrádku žilo pred vojnou 64 obyvateľov židovského pôvodu – medzi nimi napríklad zakladateľ závodu na výrobu pečiva, ktorý dodnes funguje, výrobca tzv. PEPA, teda podpaľovača a tiež aj výrobca dodnes sa predávajúcej Alpy.  Na mieste dnešného sídliska Prekážka mali dokonca postavenú aj synagógu, teda chrám určený na modlenie a bohoslužby. Dnes už táto stavba neexistuje a nahradili ju paneláky. Posledné miesto v Hrádku, kde môžeme natrafiť na židovské pamiatky, je miesto nad Mašou, kde v lese môžete nájsť niekoľko náhrobných kameňov zo židovských hrobov.

Práve včera sa súčasná slovenská vláda, osemdesiat rokov od prijatia Židovského kódexu, oficiálne ospravedlnila za tento nehorázny dokument, ktorým boli na smrť odsúdené tisícky nevinných ľudí. Vnímajme to aj v kontexte dnešných dní, keď sa znova medzi ľuďmi šíri nenávisť a závisť. Všetci žijeme v jednej krajine, na jednej planéte a to, že sme každý odlišný, nás robí jedinečnými a vzácnymi.

Hoci bol krásny jasný deň, slnko zakrýva krvavá chmára minulosti. 9.9.1941 pálilo ľudom do očí to isté slnko. Do očí plných sĺz, neistoty, smútku a beznádeje. Tieto sklenené pohľady patrili 70 000 Slovákom odsúdeným  na neľudskú smrť v koncentračných táboroch. Preto sa v tento deň nachvíľu zastavme a obzrime dozadu. Aby už nikdy nevyšla ani slza na zmar....

Mgr. Milan Duriš