V stredu, 6. decembra, na Mikuláša, sme sa rozhodli ako každý rok my, deviataci chodiť po škole a rozdávať radosť, pozitívnu náladu a sladké odmeny pokiaľ boli deti dobré. Ak sa nám beťári priznali, dostali tiež odmenu a čerti sa postarali o to, aby skončili pomaľovaní uhlíkom.
Po odmenení cukríkmi, alebo potrestaní uhlíkom nám ešte nejaké cukríky ostali, tak sme ich, ako Mikuláš zvykne, nechali deťom v topánkach.
A s kľudným svedomím vám môžem povedať, že viac kolied, básničiek, riekaniek alebo pesničiek som nikdy v jeden deň nepočul, nakoľko všade bol niekto, kto mne ako Mikulášovi, niečo pekné povedal, zaspieval alebo zarecitoval.
Pôvodne sme mali ísť my potešiť deti. Ale vďaka rôznym kresbám, tančekom, alebo úsmevom sme mali lepší deň aj my.