„Láska nepozná starobu a srdce nepozná vrásky.“
Touto vetou sme sa prihovorili tetám a ujom, ktorí trávia svoj zbytok života v zariadení SČK v poliklinike. Trochu lásky, potešenia, radosti, úsmevu a možno aj návrat do mladosti priniesli naši žiaci vzácnym starým ľuďom v balíčku básní, piesní, divadielka, hry na husliach a milých slov. Malé, žiakmi vyrobené darčeky im vyčarili nádherný úsmev a na konci vystúpenia nechýbal veľký potlesk. Matejkáči navštívili aj ležiacich seniorov, ktorí nemohli prísť „do hľadiska“ a tieto chvíle pri ich posteliach boli pre nás všetkých nezabudnuteľné. Vyjadrili sme vďaku aj kolektívu zamestnancov, ktorý sa stará o seniorov a venuje im veľa zo svojich síl a obetavosti. Ostáva nám veriť, že tu budú stále ľudia, ktorí sa obetujú pre službu druhým a že tu budú stále deti, ktoré si budú vážiť svojich starých rodičov a všetkých seniorov. Nestačí jeden mesiac v roku, prídeme zas a znova...