Stále sa niekam ponáhľame, niečo riešime, telefonujeme, vybavujeme, nakupujeme, pripravujeme sa do školy a do práce, stretávame počas našich dní mnoho svojich známych a príbuzných…
Nie všetci ľudia takto žijú a akýkoľvek kontakt s ľuďmi, milé slovo, pieseň, báseň a možno len úsmev od Matejkáčov veľmi potešil v stredu pred Veľkou nocou seniorov v susednom zariadení v poliklinike. Toľko šikovných žiakov máme, prečo to nevyužiť a spríjemniť tak sviatočné chvíle ľuďom, ktorí sú už nie veľmi zdraví a niekedy aj osamelo smutní….
My sme sa presvedčili, že milé pani sestričky pre nich robia všetko, čo je v ich silách, starajú sa o nich a pri ich namáhavej práci si tiež zaslúžia malé a milé predstavenie od susedov z Matejky. Naši žiaci začali spievať už na prízemí polikliniky, tak ako pri návšteve pred Vianocami. S veselou náladou a s očami plnými očakávaní sa predviedli tak krásne, že od dojatia sa nám viacerým tisli slzy do očí. Na záver odovzdali veľkonočné pozdravy, sladkosti a spoločne sme si všetci zaspievali obľúbenú pieseň uja “speváka”, ktorý si chvíle v tomto zariadení spríjemňuje spevom od rána do večera - “V hlbokej doline, srnka vodu pije…”
A veru hlboko sme sa viacerí zamysleli, aký je život vzácny a ako si treba vážiť ľudí okolo nás. Naše deti si to užili a oči seniorov boli plné radosti, potešenia a najmä múdrosti, ktorú už dnes treba niekedy dlho hľadať!